Súostrovie nádeje

Som ako dieťa, človek zvedavý, otváram dvierka na adventnom kalendári. BARBORKA Šaty biele vo vetre vejú, koníky divé za ňou sa ženú. Barborka biela smutná pani, utekáš lesom pred tyranmi! Ktože sa za tebou náhli? Či vlastný otec ťa tak trápi?! Mečom chce ti zoťať krásu, za nevinnosť chystá zradu. Že si spupná mladá panna? Že sa […]

Som ako dieťa, človek zvedavý, otváram dvierka na adventnom kalendári. Zima Dotkla sa ma pieseň clivá, za jeseňou vraj už zima býva. Už maľuje si biele obrazy, pomaličky zdobí stromy do krásy. Chladí, štípe a vždy mrazí, a všetkým sa to stále páči. Bielučké páperie na nos mi sadá, na zem už ako kvapôčka padá. Už je tu znova kráska biela, odetá v […]

Som ako dieťa, človek zvedavý, otváram dvierka na adventnom kalendári. Žil krátko ale úspešne Sú ľudia, ktorí žijú krátko, ale tak produktívne, že si na nich spomíname dodnes. Ich diela sú výpoveďou doby, v ktorej žili. No dodnes z nich môžeme čerpať myšlienky a skúsenosti, ktoré nám majú pomôcť neopakovať chyby minulosti. Dnes si pripomíname 97. výročie […]

Som ako dieťa, človek zvedavý, otváram dvierka na adventnom kalendári. Snehová vločka Bielučké páperie , čipkový zamat, na svet sa rozhodla dnes v noci padať. Snehová vločka bielou nás vábi, prelomí všetky krištáľové ľady. Na úsmev od detí rada si počká, rozsvieti iskierky v maličkých očkách. A deti šantia medzi vločkami, chytiť ich chcú malými rúčkami. […]

Dnes som cestovala autobusom a od rána ma prenasledovala akási melancholická nálada. Netušila som, že neskôr budem mať na tú melanchóliu a smútok nárok. Vybrala som sa k nám do okresu na ÚPSVaR vybaviť si nejaké doklady potrebné do zahraničia. Keďže som už nejakú tú dobu nenavštívila tento úrad, nemala som poňatia,aké zmeny sa udiali na okresnom úrade, kde sídlil aj […]

Domov je prístav, kde kotvu skladám, kde srdce si liečim, keď svetom sa táram. Domov je prístav – Maják v Núdzi, Svetielko nádeje, Miesto pre putujúcich. Svieti mi nádejou a čaká na mňa, keď z ciest sa vraciam ako vyhorená fakľa. Domov je maják, moje hniezdo, vtáčence pištia v ňom, nie je v ňom pusto. Srdce mi jasá vždy, keď vraciam sa tam, zatváram dvere sveta a […]

Keď zhasnú v noci všetky lampy, nerada som sama v spálni. V mojej detskej čudo žije, pod posteľ sa u mňa skryje. A ma máta, celú straší, sníčky moje mi len plaší. Nemôžem ja sama spať, musím mamku pohľadať! Každý večer potajomky, vedú ku nej tajné kroky. Pod perinou hľadám miesto, spravím si v ňom malé hniezdo. Ku jej nohám kladiem svoje, zohrejú sa tam oboje. […]

Prichádzajú a odchádzajú, zo stanice do stanice nesú ľudské chvenie zo života do márnice. Lúčia sa starí i mladí, trhajú putá naveky. Posledné smutné pohľady, posledné tiché náreky. Na listoch čiernych mená pokorené sú, vyhnaní z domovov svoju hviezdu si ponesú. V podchodoch staníc vojaci na nich čakajú, na výlet bez hraníc ich falošne lákajú. A vlaky […]

Sadla hviezda maličká na noštek i na líčka a v tých lícach malé jamky, stali sa z nich kamarátky. Malý noštek zvedavý, tomu sa to nepáči, že sa o ňu deliť musí spravodlivo na dva kusy. Jedna polka maličká odskočila na líčka. A tá druhá polka hviezdy na nose sa iba hniezdi. Darmo noštek krčí sa, hviezda na ňom mení sa, z jednej zrazu tisíc je, na pehy sa usmeje.

Neviem sa ešte túlať sama, rokmi sa tebou opieram, som na to príliš slabá, na tvoje kroky sa spolieham.. Si moja barla v rukách, oporná skala v mori, si posledná zbierka v dátach, môj generál v predvoji. Iba s tebou som niekto, ty si môj anjel, iba s tebou mi svitá posledná nádej. Bez teba kvapky rosy zem nikdy nezavlažia, pútnik sa márne prosí o kúsok šťastia. Opretá o […]