Prázdne okienka v mojom kalendári… nestihla som zaplniť. Prečo? 10 dní výpadok pamäte, únava z naháňania, aby som všetko stihla pripraviť , kým zas vycestujem za prácou a vrátim sa tesne pred Vianocami. Pečenie, upratovanie, naháňačky po doktoroch a inštitúciach, a k tomu ja tvrdohlavá, rozhodla som sa robiť si v zime vodičák. Aby som sa presvedčila, či to naozaj poriadne šmýka v zime na ceste…
Nie, nie som zúfalá, iba unavená a čakám už na Ježiška…
List Ježiškovi
Posledné lístie opadlo a mráz zdobí okná. Niekde sa deti hrajú v snehových vločkách. Posledný mesiac je tu a opäť koniec roka. Európa sa ešte nerozpadla, ani neprišla zatiaľ žiadna vojna. Posledný mesiac a zas som staršia. Či múdrejšia, šťastnejšia a či spokojnejšia? Neviem. Myslím, že nie. Pozerám sa okolo seba a vidím upachtených ľudí, ktorí sa stále za niečím náhlia. V očiach majú prázdno, mnoho smútku a starostí. A v správach po celom svete k vianočným piesňam pribúdajú kolapsy vlakov, nákladných a osobných áut, požiare, demonštrácie, teroristické útoky,skryté vojny, a vianočné trhy s ozbrojenou strážou. Všade nás kŕmia vianočnými sľubmi o super darčekoch a super čase, keď máme byť viac štedrejší k druhým a prejaviť im viac lásky a porozumenia. Superlatíva sa dajú krájať na všetky strany, len akosi nevedia presvedčiť o skutočnosti…
Milý Ježiško,
som už veľká na darčeky ale stále malá na veľké sny. Hoci nie som päťročné dievčatko a mnohí ma presviedčajú, že Vianoce sú len marketingový obchod, či dokonca balamutenie katolíckej cirkvi, aby prekryli pohanský sviatok zimného slnovratu,JA stále verím. Verím, že hodnota lásky musí byť chránená. Že iskry v očiach detí musia stále svietiť,aby sa v nich neusadil smútok a strach z odcudzenia, že len cez vzájomnú lásku, môžeme nájsť cestu k sebe. Moje sny sú iné, ako sny päťročného dievčatka. Želám si byť zlodejom lásky, pretože by som ukradla to, čo málokomu chýba a predsa má jej málo. Čo by som s ňou robila ? Robila by som na nej pokusy, aby som ju naučila rásť ako trávu. Po každom kosení znova a znova. Aby nevyschla, keď ju pošliapeme, alebo nebude mať dostatok vlahy. Chcela by som, aby sa sama presádzala z miesta na miesto a tak sa množila. Aby zaplavila srdcia a príbytky ľudí, nielen na čas ale naveky.
Želám si, aby som sa vedela pozrieť ľuďom do očí s rovnakou dôverou ako dieťa a nečakala od nich zradu. Aby dôvera bola silnejšia ako schopnosť zrádzať.
Želám si, aby tak ako prichádzame na svet, s prázdnou rukou a nahí, sme z neho aj odchádzali, bez ohľadu na postavenie a množstvo ideálov, myšlienok a peňazí, ktoré sme počas života nazhromaždili. Aby sme sa nebáli myslieť na smrť, pretože sa nás každého týka, či je bohatý alebo chudobný. Aby bola našou súčasťou, tak ako nový život. Aby to, čo máme, či sú to vedomosti, skúsenosti, pomoc, majetok či peniaze, sme vedeli deliť s radosťou bez pocitu, že sa o niečo ukracujeme. Pretože ukracovať sa môžeme len o prázdne srdce.
Želám si, aby VIERA s NÁDEJOU spolu kráčali po ceste k ľuďom a nikdy z tej cesty neodbočili. Aby viera bola zvesťou pre ľudí, že nádej zomiera posledná. Že nádej nesie odkaz lásky, a viera otvára nádeji cestu, aby láska v ľuďoch nikdy nevyhasla.
Milý Ježiško, želám si byť opäť dieťaťom… čakám na Teba…
Celá debata | RSS tejto debaty