Otváram dvierka na kalendári a čakám na zázrak. Každý deň príbeh, láska, smútok, život sa zmestí doň na 24-krát…
Niet snáď človeka, ktorý by nestratil blízku osobu. Smrť je údel nás všetkých a neobíde nikoho. Nezáleží, či si mladý alebo starý, každého raz dobehne. Keď umrie starý človek, je to pochopiteľné a človek to lepšie prijíma, keď umrie dieťa rodičom, tá bolesť trvá celý život a keď umrie mama, keď si ešte dieťa, bolí to tiež takmer celý život.
Mama, kúsok neba, kúsok slnka, zohreje ťa láskou celá. Mama, tá, čo ľúbi od počiatku, celý život dá, je len na chvíľu, takú krátku a po nej tichá spomienka…Sotva mala Katka šesť rokov, keď jej mama Milka ochorela. Nie na krátko, ale na dlho. Bojovala dlhých šesť rokov pre ňu – svoju malú slečnu, lebo ju potrebovala. Jej staršia Zuzka ju už nepotrebovala. Bola dospelá. Ale Katka bola ešte malá a na mame veľmi lipla. Prežívala s ňou všetku bolesť, ktorú prinášala ťažká liečba onkologického pacienta. Raz bola hore, raz dole. Čo rok, to nový boj s ďalšou dávkou chemoterapie. Jej oči pohasínali ako dohárajúca sviečka. S každým mesiacom jej ubúdalo síl a už nevládala bojovať. Ešte poslednýkrát chcela odprevadiť svoju dcéru do školy. Katka už mala jedenásť a nastupovala do šiestej triedy. Milka už chodila len s barlou, no aj napriek tomu sa prekonala a poslednýkrát odkráčala s dcérou pred budovu školy. Bola to jej posledná prechádzka. Jeseň priniesla už len zlé obdobie, plné smútku a trápenia. Posledný novembrový týždeň sa trápenie mladej ženy skončilo. Dohorela svieca a život zas obral jedno dieťa o matku. Katkine oči pohasli s tými maminými. Posledné dva mesiace pred jej smrťou plakala takmer každý deň. Na pohreb už nezostalo nič. Jej malá dušička ostala prázdna. Mama jej bude navždy chýbať. Nechápala prečo ona, prečo jej ju Boh vzal. Jej milovanú mamičku. Aj staršia Zuzka zanevrela. Už nechodila do kostola, nemodlila sa, nemohla. Príliš to bolelo. Z bezstarostnej mladej dámy, ktorá mnohokrát zranila to mamine láskavé srdce, sa musela stať dospelá zodpovedná žena. Musela sa postarať o svoju mladšiu sestru. Teraz ju potrebovala ako nikdy predtým. O dva týždne oslávi svoje dvanáste narodeniny a potom prídu sviatky. Prvýkrát ich budú tráviť bez mamy a bude to ťažké pre obe…
Týždeň po pohrebe sa Katka vrátila do školy. Už jej chýbali spolužiaci a doma jej všetko iba pripomínalo mamu. Tu aspoň na chvíľu zabudla. Aj spolužiaci boli radi, že je opäť v škole a snažili sa jej spríjemniť dni po návrate do školy . Vedeli, že onedlho bude mať narodeniny a rozhodli sa pre ňu pripraviť prekvapenie. Vyrobili darčeky a niečo kúpili. Ráno pred príchodom Katky ešte ozdobili triedu a priniesli v krabici prekvapenie. Keď Katka vstúpila do triedy, neverila vlastným očiam. Bola dojatá a tešila sa, že na ňu spolužiaci nezabudli. V ten deň sa v šiestej triede neučilo. Rozdávali sa darčeky a pochutnávalo sa na prekvapení z krabice – narodeninovej torte. Hoci to nebola torta od mamy, bola vďačná za krásne narodeninové prekvapenie od triednej a spolužiakov.
Dnes, po troch rokoch od smrti maminky, slávi Katka svoje 15-te narodeniny. Teší sa zo svojho malého synovca a je vďačná za svoju staršiu sestru, ktorá jej nahrádza maminu lásku.
Celá debata | RSS tejto debaty