Súostrovie nádeje

Bosorky neplačú, slzy neronia, keď ich chcú upáliť, radšej sa podvolia. Na hranici s peklom strhávajú masky, zo strapatých bosoriek menia sa na krásky. Sú to čarodejnice, neskrotné divé víly, chytajú ľudí do pasce a smejú sa v pravej chvíli. Pre ich ladné krivky vedú sa vždy boje, na nože sú v cirkvi i armádne zbroje. Kacírky krásne uhrančivé tancujú v pahrebe ako […]

Carpe diem, Adijé do neznáma, tak ako včera i dnes zaostávam. Memento vzdychu adijé volá, rúti sa rýchlosťou veľkého Thóra. Zbohom včerajšok, adijé do neznáma, pouč sa, povznes, v prítomnosti plávaj . Nebádaj, čo bude, zajtrajší deň nenastal, okamih zanikol, chvíľu ti ponechal. Carpe diem, ži naplno svoj deň, budúcnosť mení a ľudí práve v nej.

PRETOŽE ĽUDIA NEDOKÁŽU OCENIŤ PRÍTOMNOSŤ, TÚŽIA TOĽKO PO LEPŠEJ BUDÚCNOSTI A KOKETUJÚ TOĽKO S MINULOSŤOU. (Geothe)

Panovať a vládnuť neznamená vždy to isté… Prejaviť vôľu vládnuť a byť vybraný spomedzi ľudí, plniť si túto úlohu znamená podstupovať riziko a vziať na seba zodpovednosť. Geothe povedal: „Panovať sa naučíš ľahko, ale vládnuť len ťažko!“ Keď odovzdávame moc do rúk človeka, ktorý odteraz bude rozhodovať za nás, stávame sa malými deťmi,ktoré […]

Vidiecke divadlo oponu zatiahlo, prestalo hrať. V správach to čítali, že ľudia sa nesmiali, nechcelo sa im zabávať. Škriatkovia, princezné, kráľovia i poddaní, zrazu sa všetci z divadla pobrali. Oponu zatiahli a svetlá zhasli tí herci blázni, čo v klaunoch sa našli. Niet prečo a komu hrať, už naše divadlo nemá nikto rád. A tak ho zamkli a kľúčik hodili do stoky medzi […]

Drzá slza Kotúľa sa po tvári, steká do slaného mora. Tisíc krát, čo som v diali, za domovom stále volá. Búši vo mne ako búrka, nemôžem ju ustať. Z vnútra kdesi chrli lávy, ohňom chce ma spútať. Zo srdca mi prýšti bolesť, už ju cítim všade. Z hrdla výkrik dračí ženie, do nebies tú bolesť berie a za ním už len steká z oka malá a taká drzá, nekonečne slaná […]

Listové tajomstvá Na jeseň listy padajú a stromom menia tvár. Občas sa s nami zahrajú, na poslov dobrých správ. Na jeseň zdobia ulice, lúky i malé záhrady, deti v nich skrývajú ovocie i zablatené topánky. Listové tajomstvá na jeseň všetkých obdaria, farebné správy v nich občas sa vydaria. Keď ich dážď nelapí a nehodí do blata, listové tajomstvá potešia ľudí i […]

Sú dni, je ich presne 365 v roku, kedy by sa mal človek správať ako človek. Potlačiť svoje veľké ego a keď nie na svet okolo seba, zahľadieť sa aspoň do očí detí. V nich sa skrýva budúcnosť, ktorú ovplyvňujeme už teraz. Sú dni, tak ako dnes, keď svet si pripomína významné udalosti, lebo vie, že minulosť stále zasahuje do prítomnosti a môže ovplyvniť budúcnosť. […]

Bez bielej nie je možná sivá, rovnako ako bez čiernej. Všetci sa pohybujeme v odtieňoch sivej, aby sme sa občas priblížili k bielej a občas k čiernej farbe. Tak ako nie je všetko biele, nemôže byť všetko čierne. Iba tak môžeme pochopiť jeden druhého. Trochu byť blízky a trochu vzdialený sebe aj ostatným. Rozdielnosť robí svet zaujímavý a zároveň nás učí k […]

Nemám síce rada amerikanizmus a jeho všemožné pretláčanie do celého sveta, no nedá mi opomenúť, že aj napriek tomu nám môže byť príkladom ako jeden človek dokáže zmeniť tak veľký kontinent… Dostal sa mi do rúk časopis Život, kde ma zaujal článok o černošskej žene Rose Parks, ktorá sa stala symbolom boja za práva Čiernej Ameriky. Nebola ničím […]