Zreješ ako víno do zlata… Si ópiová ríša omamná! Chcem sa napiť z tvojho blaha, moje hrdlo večnosť stráda. Umývam sa z tvojej rosy, beriem krásu z tvojich očí, moje ústa prosia clivo: „Jeden božtek náruživo!“ Zreješ ako dobrá víla, bezpochyby si mi milá, no moje hrdlo stále stráda, chýba mu v ňom malá vlaha. Chcem sa napiť […]

Či je chyba básnika, že mu múza uniká? Že je ako plachá laň, raz je tu, a raz je tam? Či je chyba maliara, keď si obraz dotvára vo farebných uličkách, kam mu štetec uniká? Či je chyba človeka, keď mu láska uniká v papierovom korábe, kým sa v daždi nezláme? Či je chyba iba v nás, to posúdiť môže čas, či sa v sebe vyznáme, možno časom […]

Vyzul si hriechy do topánok, obúchal špinu z boka na bok, zodel si kabát plný falše, nahodil úsmev, jak sa káže. Zatvoril dvere, už je doma, pretvárku, faloš, úsmev schová. Polievka teplá a pár rečí, neschybí jazyk, oko svedčí. I keby vedel , nemôže späť, klamať a klamať, to je liek. Nik neuvidí, nik nedočuje, záchvevy vášne, jeho ruje. […]

Za dedinou na samote, býva čudo striebrovlasé. Je to čert či ježibaba? Každému to ona zráta. Je to babka gangsterka, známa firma – zlodejka. Do dediny v zásade na babetu nasadne. A už fičí, až to rynčí, ľudia bočia, ona kričí: „Pozor, pozor z cesty het, neviem brzdiť na dolet.“ Po chodníku do ľava, tak je predsa doprava. Na ceste je plno […]

Letí lienka bodkovaná, krídelkami vzduchu máva, letí, letí po krajine, kričí nebu: „Zima mi je. Prečo púšťaš na mňa zimu, nemám piecku ni perinu! Ach, jáááj, jujúj, zima je, už na nôžke cencúľ čnie. Krídelkami sotva mávam, mrázik štípe, bolí hlava, a lúčina plná snehu, nevykvitnú kvietky k letu. Ach jááj, jujúúj, beda je, […]

Dozrela kvapka tvojho vína, v poslednom vinobraní, v šepote rán vstaneš i líhaš do farieb, ktoré z nej zostali. Brániš sa šumu, vetru z mora, poslednej správe vo fľaši, i vari je to odpoveď zhora, nevieš si priznať bezbranný. Maličký osteň v tvojom hlase zasekol strunu gramofón „Ach, prečo už znova zas a zase, musím sa vybrať po svojom..“ […]

Tak táto báseň sa mi do slov neplietla ako báseň, celý včerajší večer som si ju pohmkávala s tým mojím falošným tónom a vzišlo mi z toho toto. Tak skúste si k nej pridať melódiu sami, aká sa vám páči…. Kam chodia Kam chodia tvoje oči spať, kam dúhu rozplietať, kam nás povedú… kam nás dovedú… Tak, čo máš tak rád, nemám […]

Všetky biele hviezdy majú krásne mená, každému je iná k šťastiu prisľúbená. Všetky biele hviezdy na nebi sa smejú, vážnosť nepoznajú, žiaria do úsvitu. Každá jedna v noci Božím okom bdie, nad človečenstvom skláňa oči dve. Chráni naše kroky, v nočnom divom snení, aby sme zas vstali, ráno prebudení. Všetky tajné hviezdy noci svetlom sú, zo tmy do úsvitu […]

Na trúbkach hrajú trubadúri pesničky z nebeských chórov , v pekelných bránach sa nekúri, poslali čertov domov. Už sa to chystá, už sa to varí, do pekla sa húfy ženú, budeže to v pekle slávy, nie pre dušu, lež pre ženu. Z neba ,z pekla vzácni hostia hotujú sa na svadbu, do kostola čertov pustia, priepustku dnes dostanú. Už je z toho […]

Ticho sa vkráda do tvojho slova a ty mu dávaš priamu reč. Pred kostolom dvaja stoja, prosia lásku: „Neuteč!“ V pretrhnutých statiach búrka blesky lapá, ticho rany jatrí, za lásku sa vinným stáva. A láska tratí svojej sily, nevie sa brániť viac. V tichosti bez posily nechá si srdce rozorvať. Na rany nedozrieme, sme ešte slabí, s láskou si […]