Súostrovie nádeje

Vyzul si hriechy do topánok,

obúchal špinu z boka na bok,

zodel si kabát plný falše,

nahodil úsmev, jak sa káže.

Zatvoril dvere, už je doma,

pretvárku, faloš, úsmev schová.

Polievka teplá a pár rečí,

neschybí jazyk, oko svedčí.

I keby vedel , nemôže späť,

klamať a klamať, to je  liek.

Nik neuvidí, nik nedočuje,

záchvevy vášne, jeho ruje.

Prerástli túžby cez hranice,

dobili srdcia v ľúbi  cudzie.

Nesľúbil, lásku nerozdával,

venoval túžbu, domov cválal.

I povedal niekto, čosi zoči,

smútok sa vkradol do jej očí.

Pohľad sa vpíjal do prázdna,

v dáme už kvapka  pohasla.

Polnočné svetlá, ľahké bozky,

návraty k láske nevyprosí.

I dobehlo klamstvo klamára,

márne sa Kasanova schovával.