Súostrovie nádeje

Som ako dieťa, človek zvedavý,
otváram dvierka na adventnom kalendári.

Žil krátko ale úspešne

Sú ľudia, ktorí žijú krátko, ale tak produktívne, že si na nich spomíname dodnes. Ich diela sú výpoveďou doby, v ktorej žili. No dodnes z nich môžeme čerpať myšlienky a skúsenosti, ktoré nám majú pomôcť neopakovať chyby minulosti. Dnes si pripomíname 97. výročie narodenia spisovateľa, básnika a publicistu Rudolfa Jašíka. Narodil sa 2. decembra 1919 na Kysuciach v Turzovke. Pochádzal z chudobnej rodiny, bol najstarší z troch súrodencov. Otec emigroval do Kanady a výchova detí zostala na pleciach matky a starej matky. Len vďaka pomoci starkej a matkinej sestry žijúcej v USA mohol mladý Rudolf študovať. Ľudovú školu vychodil v rokoch 1926-30 v Podvysokej. Zo svojho najstaršieho vnuka chcela mať stará matka kňaza, a preto ho poslala do seminára v Nitre. Po dvoch rokoch ho však zo seminára vylúčili, lebo „nebol dosť nábožný“. V rokoch 1930-35 študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Po smrti starej matky musel štúdium pre nedostatok finančných prostriedkov ukončiť. Začal pracovať vo fabrike v Zlíne (1935-38) ako robotník v obuvníckej firme Baťa a súčasne navštevoval Baťovu obchodnú akadémiu. Pre nezhody s majstrom a vedením podniku ho v roku 1938 z fabriky i zo školy vyhodili. Školu nedokončil.Vrátil sa na Kysuce a dva roky bol nezamestnaný. Rudolf nepatril k ľuďom, ktorí by sa slepo prizerali na nespravodlivosť, ktorá sa okolo neho diala. Počas týchto rokov zúrila 2. svetová vojna, svet a rovnako aj Slovensko bolo zmietané rôznymi  tragédiami a  nielen na frontoch. Rudolf Jašík verejne dával najavo svoje protivojnové a protifašistické zmýšľanie, za čo bol niekoľkokrát odsúdený do väzenia. Dokonca raz v opilosti v jednej krčme postrhával obrazy Tisu a Hitlera zo stien, za čo ho odsúdili na smrť. Pred smrťou ho zachránila len amnestia v roku 1944. Po vojne pôsobil ako redaktor vo viacerých časopisoch, neskôr pôsobil ako inšpektor pre múzeá a pamiatky v Nitre. Posledné roky pôsobil ako umelec na „voľnej nohe“ v Bratislave, kde žil so svojou manželkou a synom. Zomrel ako 40-ročný,30. novembra 1960 po operácii žalúdka.

Začiatky literárnej tvorby siahajú do roku 1940, kedy začal písať prvé básne, mnohé z nich však nikdy neboli publikované, pretože ich sám zničil. Jeho tvorba sa naplno začala rozvíjať až po oslobodení Slovenska. Debutoval románom Na brehu priezračnej rieky, ktorý bol lyricko-epickým obrazom kysuckej dediny, v ktorej žil. Medzi jeho najznámejšie diela však patrí vojnový román Námestie svätej Alžbety,ktorý bol zároveň jeho druhým významným románom a kde verejne odsudzoval vojnu a zverstvá, ktoré priniesla. Náhla smrť mu neumožnila dokončiť ďalší jeho veľký román, ktorý mal byť trilógiou a zachytávať udalosti SNP a tým zavŕšiť jeho tvorbu s témou protifašistického odboja. . Prvý diel a časť druhého vyšli posmrtne pod názvom Mŕtvi nespievajú (1961), kde podal obraz života počas prvej Slovenskej republiky a tragické osudy slovenských vojakov.  Je to veľkolepá, moderná a realisticky koncipovaná freska o pomeroch na Slovensku v období druhej svetovej vojny až do vypuknutia povstania.  Medzi ďalšie jeho diela patria: Čierne a biele kruhy (1961) Povesť o bielych kameňoch (1961), ktorá tiež vyšla posmrtne, ďalej zbierka poézie: Moje mesto (1945)  a Ponurý most (1966 -posmrtne vydaná).  Hoci  jeho život bol krátky a naplnený pohnutými časmi, bol dostatočne plodný, aby zanechal odkaz dnešnej generácii, či už v podobe kníh alebo ako filmov. Spisovateľa Rudolfa Jašíka možno právom považovať za slovenského Hemingway či francúzskeho Malrouxa.

Zaujímavosťou pre čitateľa môže byť, že Rudolf Jašík  úryvky zo svojich diel prevažne vydával  v denníku Pravda, najstaršom mienkotvornom denníku.

Viac informácií o tomto veľkom slovenskom spisovateľovi nájdete tu:

http://rudolf-jasik.webnode.sk/zivotopis-rudolfa-jasika/

http://www.osobnosti.sk/osobnost/rudolf-jasik-1283

http://www.zskraskys.edu.sk/jasik/zivotopis.htm

http://rudolf-jasik.webnode.sk/zivotopis-rudolfa-jasika/