Nemám síce rada amerikanizmus a jeho všemožné pretláčanie do celého sveta, no nedá mi opomenúť, že aj napriek tomu nám môže byť príkladom ako jeden človek dokáže zmeniť tak veľký kontinent…
Dostal sa mi do rúk časopis Život, kde ma zaujal článok o černošskej žene Rose Parks, ktorá sa stala symbolom boja za práva Čiernej Ameriky. Nebola ničím výnimočná,iba možno tým, že patrila k černošskej komunite. Jej život sa podobal mnohým černochom v jej krajine, ktorí boli roky rasovo diskriminovaní. A práve ona, malá žena, sa jedného dňa rozhodla v autobuse cestou z práce neuvoľniť miesto na sedenie pre belocha. Možno si uvedomovala dôsledky, ktoré tento čin prinesie, no možno naozaj nie. Nechcela, aby s ňou zle zaobchádzali, aj ona mala strach, čo s ňou bude. Ale bola to jej príležitosť konečne vyjadriť, čo si naozaj myslí. Bez ohľadu na dôsledky, ktoré tento čin môže mať. Síce sama nevybojovala boj ale jej vzdor bol nakoniec začiatkom veľkých zmien a boja za práva černochov v Amerike. Len vďaka tejto žene, ktorá bola síce len jednou lastovičkou, ale pritiahla mnoho iných, je Amerika iná. A po päťdesiatich rokoch boja proti rasizmu si v roku 2008 Američania zvolili za svojho prezidenta čerrnocha /i keď už len polovičného/.
AK sa teda bojíme vykročiť a povedať svoj názor na dianie okolo seba, že jedna lastovička ešte nerobí leto, sme na omyle, práve lastovičky, ktoré s odvahou vystúpia proti zaužívaným systémom sú tými, ktoré v budúcnosti tvoria nové leto. Nebojme sa zmeny, je potrebná k životu, lebo iba s ňou vieme porovnať, čo je v spoločnosti zlé a kde robíme chyby.
Celá debata | RSS tejto debaty