Súostrovie nádeje

Otváram dvierka na kalendári a čakám na zázrak. Každý deň príbeh, láska, smútok, život sa zmestí doň na 24-krát… Bol štvrtý december. V rukách držal dve biele ruže, ktoré sa chystal položiť na jej hrob. Dnes by mala meniny. Jeho krásna Barborka. Malý by už možno džavotal v jej náručí a tešili by sa obaja na jeho príchod z práce. Áno, takto si to x-krát […]

Otváram dvierka na kalendári a čakám na zázrak. Každý deň príbeh, láska, smútok, život sa zmestí doň na 24-krát… Keď sychravé počasie vôbec nepripomína blížiace sa vianočné sviatky, ale skôr novembrovú čľapkanicu, mnohí sa utiekajú do obchodov a trávia čas v kaviarňach. S priateľmi pri dobrom punči či horúcom čaji, alebo čokoláde. Nejdem písať o tom, […]

Otváram dvierka na kalendári a čakám na zázrak. Každý deň príbeh, láska, smútok, život sa zmestí doň na 24-krát… Rolničky alebo zvončeky neodmysliteľne patria k Vianociam. Nenájde sa hádam domácnosť, v ktorej by na Vianoce chýbal zvonček. Sú rôzne – malé, veľké, čipkované, keramické a tie pamätné. Pamätné, dedené po generácie. Aj v našej rodine máme […]

Otváram dvierka na kalendári a čakám na zázrak. Každý deň príbeh, láska, smútok, život sa zmestí doň na 24-krát… Na stole horela sviečka. Bola prvá na adventnom kalendári. Horela jasným plamienkom a zohrievala celú miestnosť. Biela ako sneh. Bola ako pokoj, mier, ktorý už niekoľko mesiacov pociťovala aj ona – Šarlotka. Ďaleko od skutočného domova sa ocitla […]

Nepriestorové lineárne kontinuum, v ktorom sa udalosti dejú v zjavne nenávratnom poradí… Čas… Dlho som váhala, či chcem pokračovať vo svojom blogu tam, kde som prestala, s občasnými básňami a článkami o tom, čo ma páli v živote. Niekoľko mesiacov sa mi v hlave rojili myšlienky, ktoré z akéhosi dôvodu nedostali šancu uzrieť svetlo sveta. Možno bol na vine […]

Zreješ ako víno do zlata… Si ópiová ríša omamná! Chcem sa napiť z tvojho blaha, moje hrdlo večnosť stráda. Umývam sa z tvojej rosy, beriem krásu z tvojich očí, moje ústa prosia clivo: „Jeden božtek náruživo!“ Zreješ ako dobrá víla, bezpochyby si mi milá, no moje hrdlo stále stráda, chýba mu v ňom malá vlaha. Chcem sa napiť […]

Či je chyba básnika, že mu múza uniká? Že je ako plachá laň, raz je tu, a raz je tam? Či je chyba maliara, keď si obraz dotvára vo farebných uličkách, kam mu štetec uniká? Či je chyba človeka, keď mu láska uniká v papierovom korábe, kým sa v daždi nezláme? Či je chyba iba v nás, to posúdiť môže čas, či sa v sebe vyznáme, možno časom […]

Keď chováme bezdomovcov, či nebodaj podáme susedovi obed, keď je chudák nezamestnaný a ledva mu vyjde do mesiaca na chlieb, mali by sme si dávať „POZOR“, lebo sa môže stať, že nám na dvere ráno zaklope hygiena, či máme povolenie podávať ľuďom jedlo, ako sa to stalo p. Mariánovi Markovičovi z Komárna, ktorý sa rozhodol pomáhať bezdomovcom a rodinám s deťmi […]

Vyzul si hriechy do topánok, obúchal špinu z boka na bok, zodel si kabát plný falše, nahodil úsmev, jak sa káže. Zatvoril dvere, už je doma, pretvárku, faloš, úsmev schová. Polievka teplá a pár rečí, neschybí jazyk, oko svedčí. I keby vedel , nemôže späť, klamať a klamať, to je liek. Nik neuvidí, nik nedočuje, záchvevy vášne, jeho ruje. […]

Za dedinou na samote, býva čudo striebrovlasé. Je to čert či ježibaba? Každému to ona zráta. Je to babka gangsterka, známa firma – zlodejka. Do dediny v zásade na babetu nasadne. A už fičí, až to rynčí, ľudia bočia, ona kričí: „Pozor, pozor z cesty het, neviem brzdiť na dolet.“ Po chodníku do ľava, tak je predsa doprava. Na ceste je plno […]