Stratená medzi kvapkami naháňam dáždnik po ulici, uniesol mi ho vietor v novembrovej čľapkanici. Do topánok smútok vkráda sa, moja veľká topánková prehra. Na mokré nohy v topánkach voda sa víťazne chechtá . Vo vlasoch vietor čuchrá, mení mi strapatý outfit, zopár lístočkov z čerešní posplieta v daždi do nich. Cítim sa ako pes, som zbitá a mokrá, novembrová dáma […]

Škrtnem si zápalkou, do tmy si posvietim, čo oko nevidí, nech svetlo mi osvieti. Tajomstvá zastreté pod prachom, dávno sú ukryté divákom. I obraz na stene čosi si šepoce, hodiny tikajú až srdce buchoce, no nik sa nezastaví a nepovie, čas ide ďalej a ktohovie…. Čas ide ďalej nezastane, nepozrie späť, nezostárne. Premieňa dni, roky a obyčaje na čosi iné, nepoznané. […]

Človek človeka hľadá a pravdu k pravde kladie. Každý deň čaká, čo sa kde nájde. Človek človeka hľadá na ceste v križovatkách, v spleti uličiek tápa, hľadá cestu v mapkách. No občas, stáva sa to neraz, nedokáže prekonávať nekonečnú priepasť . Otupený strasťou a ubúdaním síl tiahne radšej ďalej … Na križovatkách volí nový smer.

Pre tie oči modré krásne naučím sa písať básne. Budem tvojim básnikom dokonca aj optikom. Pre tie krásne plavé vlasy vetrík jarný objednám si. Budem tvojim kaderníkom, zbožným princom romantikom. Pre tie veľké plné pery strániť sa chcem aj nevery. Nebudem už nikdy zradný, za bozky však rád úplatný. Budem zdieľať tvoje údy, keď sa budem k tebe túliť. Nech tvoj […]

Každý deň čakám na poštára, snáď pre mňa niečo má, v poštovej schránke márne hľadám obálku bielu od Teba. Každý deň je mi dlhší a smútok vo mne vyhráva, že sa už neviem tešiť , do samoty sa schovávam. Ustaté viečka sotva samé hľadia, na posteľ choroba ma priľahla. Chrbát je zlomený, nechcem už kríž, ťažko ho vládzem niesť, veď sám vidíš! Už nie […]

Bosorky neplačú, slzy neronia, keď ich chcú upáliť, radšej sa podvolia. Na hranici s peklom strhávajú masky, zo strapatých bosoriek menia sa na krásky. Sú to čarodejnice, neskrotné divé víly, chytajú ľudí do pasce a smejú sa v pravej chvíli. Pre ich ladné krivky vedú sa vždy boje, na nože sú v cirkvi i armádne zbroje. Kacírky krásne uhrančivé tancujú v pahrebe ako […]

Carpe diem, Adijé do neznáma, tak ako včera i dnes zaostávam. Memento vzdychu adijé volá, rúti sa rýchlosťou veľkého Thóra. Zbohom včerajšok, adijé do neznáma, pouč sa, povznes, v prítomnosti plávaj . Nebádaj, čo bude, zajtrajší deň nenastal, okamih zanikol, chvíľu ti ponechal. Carpe diem, ži naplno svoj deň, budúcnosť mení a ľudí práve v nej.

Vidiecke divadlo oponu zatiahlo, prestalo hrať. V správach to čítali, že ľudia sa nesmiali, nechcelo sa im zabávať. Škriatkovia, princezné, kráľovia i poddaní, zrazu sa všetci z divadla pobrali. Oponu zatiahli a svetlá zhasli tí herci blázni, čo v klaunoch sa našli. Niet prečo a komu hrať, už naše divadlo nemá nikto rád. A tak ho zamkli a kľúčik hodili do stoky medzi […]

Drzá slza Kotúľa sa po tvári, steká do slaného mora. Tisíc krát, čo som v diali, za domovom stále volá. Búši vo mne ako búrka, nemôžem ju ustať. Z vnútra kdesi chrli lávy, ohňom chce ma spútať. Zo srdca mi prýšti bolesť, už ju cítim všade. Z hrdla výkrik dračí ženie, do nebies tú bolesť berie a za ním už len steká z oka malá a taká drzá, nekonečne slaná […]

Listové tajomstvá Na jeseň listy padajú a stromom menia tvár. Občas sa s nami zahrajú, na poslov dobrých správ. Na jeseň zdobia ulice, lúky i malé záhrady, deti v nich skrývajú ovocie i zablatené topánky. Listové tajomstvá na jeseň všetkých obdaria, farebné správy v nich občas sa vydaria. Keď ich dážď nelapí a nehodí do blata, listové tajomstvá potešia ľudí i […]