Vyzul si hriechy do topánok,
obúchal špinu z boka na bok,
zodel si kabát plný falše,
nahodil úsmev, jak sa káže.
Zatvoril dvere, už je doma,
pretvárku, faloš, úsmev schová.
Polievka teplá a pár rečí,
neschybí jazyk, oko svedčí.
I keby vedel , nemôže späť,
klamať a klamať, to je liek.
Nik neuvidí, nik nedočuje,
záchvevy vášne, jeho ruje.
Prerástli túžby cez hranice,
dobili srdcia v ľúbi cudzie.
Nesľúbil, lásku nerozdával,
venoval túžbu, domov cválal.
I povedal niekto, čosi zoči,
smútok sa vkradol do jej očí.
Pohľad sa vpíjal do prázdna,
v dáme už kvapka pohasla.
Polnočné svetlá, ľahké bozky,
návraty k láske nevyprosí.
I dobehlo klamstvo klamára,
márne sa Kasanova schovával.