Za dedinou na samote,
býva čudo striebrovlasé.
Je to čert či ježibaba?
Každému to ona zráta.
Je to babka gangsterka,
známa firma – zlodejka.
Do dediny v zásade
na babetu nasadne.
A už fičí, až to rynčí,
ľudia bočia, ona kričí:
„Pozor, pozor z cesty het,
neviem brzdiť na dolet.“
Po chodníku do ľava,
tak je predsa doprava.
Na ceste je plno áut,
žiadne miesto, iba smrad.
A tak krúži z hora z dola
po chodníku dookola.
Ako keby na potvoru,
nemôže dôjsť do obchodu.
Keď tu zrazu raz, dva, tri,
policajt ju zastaví.
„Kamže, kamže milá babka,
či je toto križovatka?“
„I či ja viem milý synu?!
Krúžim tade už hodinu.
Do obchodu, do zlatníctva,
tam je moja cesta istá.“
„A čo pekné by ste radi,
však ste stará na parády!“
„Ja, že stará ? Na parády?
Veď uvidíš, chlapče zlatý!
Len ma veľmi nezdržuj,
radšej cestu ukazuj.“
„Ale babka, kade, kade?
Či papiere k tomu máte?
A kde je helma na hlave!
Okuliare patria k výbave!
A čože sú to za maniere,
bez bŕzd jazdiť na babete!
Hor sa dolu z babety,
odveziem vás do cely!
Vy ste veru riadna baba,
svetová ste stará dáma!
V časopisoch po svete,
krimi správu nesiete,
že ste známa gangsterka
– babetová zlodejka.
A vy tuhľa po Slovensku,
robíte si ďalšiu cestu.
Naháňate v zápale
Swarovského krištále.“
„Ale synu, zmĺkni chvíľu,
radšej šliapni na pedál,
ja sa predsa chytiť nedám,
ani tebou, ani známou FBI.“