Som ako dieťa, človek zvedavý,
otváram dvierka na adventnom kalendári.
Zima
Dotkla sa ma pieseň clivá,
za jeseňou vraj už zima býva.
Už maľuje si biele obrazy,
pomaličky zdobí stromy do krásy.
Chladí, štípe a vždy mrazí,
a všetkým sa to stále páči.
Bielučké páperie na nos mi sadá,
na zem už ako kvapôčka padá.
Už je tu znova kráska biela,
odetá v bielom, módiť sa chcela.
Na lúkach, dolinách sype krásu nevídanú
a v mestách skrýva špinu neslýchanú.
Zakryje, popráši, niekde zamrazí,
aby sa páčilo prírode do jari.
Cencúle kvačí na domce,
robí z nich divy divúce.
A tvoje srdce šepoce,
že každý deň budú Vianoce.