Dnes 20. novembra si vo svete pripomínajú rodičia a ich ratolesti jeden vzácny sviatok. Svetový deň detí. Povieme si, že veď Slováci majú predsa 1. jún, a teda my si ho pripomínať nemusíme. „My máme predsa svoj sviatok, čo nás po iných!“ Naozaj?! Ak je 1. jún Medzinárodných dňom našich detí, ktorý sa slávi pre ich potešenie a pre blaho, tak potom nech Svetový deň detí je dňom, kedy sa bude bojovať za blaho pre všetky deti, nielen pre tie naše. Aby sa ako utečenci nemuseli túlať po Európe, kým bombardujú ich domovy, či spávať na ulici ako bezdomovci o hlade a chorí. Aby sa dodržiavali ich práva, a nie sa o tom len deklarovalo a sľubovalo, že do roku 2015 sa zabezpečí základné vzdelanie pre všetky deti. Prešlo 15 rokov od stretnutia na summite v New Yorku v Miléniu 2000 , kde sa stretlo 150 krajín z členských štátov OSN,ktoré sa dohodli na ôsmich cieľoch Milénia pre rozvoj, ktoré zahŕňali mnohé oblasti: od odstránenia extrémnej chudoby cez zastavenie šírenia syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) a prenosu vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) až po základné vzdelanie pre všetkých do roku 2015. Šesť cieľov bolo priamo venovaných deťom s tým, aby sa ich situácia zlepšila.
Na svete žije asi 1,6 miliardy detí. Z toho takmer každé siedme dieťa nechodí do školy. Takmer 215 miliónov detí musí ťažko pracovať viac ako 13 hodín denne. Nehovoriac o tom, v akých podmienkach .
Čo môžeme teda povedať po 15 rokoch? Že sa situácia zlepšila? Vôbec nie. Ešte stále a možno viac sa porušujú práva detí a spravodlivosť neexistuje a mocnosti sveta si pred ňou zakrývajú oči.
Tajné továrne, kde pracujú malé deti v neľudských podmienkach, aby si zarobili pár dolárov na chleba pre seba. Krajiny, kde vojaci, dávajú deťom do rúk zbrane,aby nimi zabíjali. Krajiny, kde deti zaspávajú o hlade a v špine ohryzané potkanmi, kde ich predávajú na prostitúciu a nelegálne obchody s drogami. Kde ich nútia pracovať v baniach, žiť v nich a nakoniec aj zomierať. Ešte stále existujú krajiny, kde hoci bolo zakázaná obriezka a rôzne zmrzačovanie detí, aj naďalej sa v nej pokračuje, a hlavy týchto krajín sa na to nečinne prizerajú a zatvárajú oči. Len pre svetové monopoly a pre moc… Aby sa nenarušilo dobré meno…. Aby sme nemuseli riešiť, čo nás nepáli. Ale prečo? Tie deti nestoja o lepší život?
Aj Slovensko podpísalo medzinárodný dohovor o právach dieťaťa ešte počas ČSFR dňa 30. septembra 1990 a po rozpade sa Slovenská republika (SR) stala zmluvnou stranou Dohovoru dňa 28. mája 1993 so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993. Preto nebuďme ľahostajní ani my Slováci, aj nás sa dotýka tento sviatok, hoci ho neslávime.