Na rukách mi zapriadla
moja čierna kráska,
čierne šťastie priniesla
v malých čiernych labkách.
Chlpaté kúzlo kominárske
túli sa ku mne a hľadá mamu,
je príliš skoro na lúčenie,
spôsobiť ďalšiu zradu.
Moja čierna kráska
príliš malá čarať,
v očiach jej svieti láska,
nevie ju ešte klamať.
Tíško si pradie a nedbá,
ukrytá v ľudskom objatí,
že svet je rovnako čierny
a kedykoľvek ju poraní.
Keď dozrejú jej kroky
a nebude sa túliť viac,
v kominárskom kabáte
budú ju ľudia preklínať.
Ľudia sú stále poverčiví,
čiernej sa najviac boja.
Krížom sa chránia pred ňou
a smiešne kroky robia.
Ach, moje čierne zlato!
Moja kominárska láska!
Prečo ťa ľudia týrajú,
že nosíš čierny kabát?