Škrtnem si zápalkou,
do tmy si posvietim,
čo oko nevidí,
nech svetlo mi osvieti.
Tajomstvá zastreté pod prachom,
dávno sú ukryté divákom.
I obraz na stene čosi si šepoce,
hodiny tikajú až srdce buchoce,
no nik sa nezastaví a nepovie,
čas ide ďalej a ktohovie….
Čas ide ďalej nezastane,
nepozrie späť, nezostárne.
Premieňa dni, roky a obyčaje
na čosi iné, nepoznané.
Darmo si škrtám zápalkou
znova a dookola,
čo bolo včera nebude už znova.
Čas ide ďalej a ukrajuje z teba
a zajtra budem poltá
už nikdy nie celá …