Drzá slza
Kotúľa sa po tvári,
steká do slaného mora.
Tisíc krát, čo som v diali,
za domovom stále volá.
Búši vo mne ako búrka,
nemôžem ju ustať.
Z vnútra kdesi chrli lávy,
ohňom chce ma spútať.
Zo srdca mi prýšti bolesť,
už ju cítim všade.
Z hrdla výkrik dračí ženie,
do nebies tú bolesť berie
a za ním už len steká
z oka malá a taká drzá,
nekonečne slaná slza.