Drzá slza Kotúľa sa po tvári, steká do slaného mora. Tisíc krát, čo som v diali, za domovom stále volá. Búši vo mne ako búrka, nemôžem ju ustať. Z vnútra kdesi chrli lávy, ohňom chce ma spútať. Zo srdca mi prýšti bolesť, už ju cítim všade. Z hrdla výkrik dračí ženie, do nebies tú bolesť berie a za ním už len steká z oka malá a taká drzá, nekonečne slaná […]
Pokračovanie článku